Fiji - prva cast

Po 10 dnoch tulania sa sme prisli do turistickeho vyumelkovaneho rezortu, kde je internet na kazdom rohu a mohli sme sa troska dostat k pisaniu. Podarilo sa nam ako tak aklimatizovat na tridsat stupnove horucavy, co vobec nebolo lahke z mrazivej zimy v nasich krajoch. Pametam sa na odlet z Rzeszowa, kde rano bolo -12 stupnov, po prilete do Nadi rano o piatej bolo vonku +26 st. Let bol dost vycerpavajuci, 11 hodin z Londyna do LA, sest hodin na letisku, fajn bolo, ze sme mohli vyjst trosku na cerstvy vzduch a prejst sa. Dalsi let do Nadi trval 10 hodin. V hlave este doznieva vcerajsia whiskey s Kajlom, letusky na lete z LA do Nadi mali kvety vo vlasoch, vyzeralo to vyborne a zavialo to stipkou Pacifiku ako predjedlo. Do Nadi prilietame rano 1.2. 2010 so stratou jedneho dna, kedze sme prekrocili datumovu liniu. Kontrola ide dost hladko, slecna pred roentgenom mierne drieme, co nam dost vyhovuje, pretoze nam nedavaju stupidne otazky ako pri kontrole na Novom Zelande. Kupujeme este 2 litre miestneho Bounty rumu (58%) a balik miestnych B&H cigariet, o ktore nas poziadala nasa Couchsurfing (dalej CS) hostitelka. Na letisku na nas taxikar necaka, privitali nas ale traja gitaristi s miestnymi spievankami. Soferik prichadza asi po 15 minutach, trocha zmeteny, nasadame do jeho 30 rocnej Toyoty, ktora aj napriek Fiji podmienkam bezproblemovo naskoci a odvezie nas do dedinky Viseisei. Doma nas uz caka Finau, nasa CS hostitelka, jednou z prvych viet je "Moj domov je aj vas domov". Pohoda a laska, ktora sa preplieta cez ich kazdoden, nas zpociatku riadne sokuje, no po dni to zaciname chapat. Inac sa tu zit neda. Spanok nas netazi a tak sa s jej muzom Apim vyberame do Lautoky, druheho najvaecsieho mesta Fiji, kde je obrovsky zavod na spracovanie cukrovej trstiny. Na trhu kupujeme zvaezok 4 ryb, par kokosov, kasavu (nieco podobne ako zemiaky) a cerstvy spenat. Mesto dycha zhonom a prievanom indickych obchodnikov, domorodci lezia pod stromami a matne sa hybu alebo proste na trhu na laviciach spia. je velmi horuco (35st) a sparno, podexcitovane to nevnimame, no po 2 dnoch koza poriadne pali. Po prichode do Viseisei chceme pomoct pri vareni a naucit sa novy recept, no Jet leg, ako tomu vravia anglosasi, teda unava z letu a posunu casu, nas prinuti zlozit sa. Vstavame az na hotove, jedlo je znamenite, jeme ho spolu bez priboru ako je tradiciou. Po veceri sa uz na zadnej verande pripravuje ceremonia pitia KAVY, rozdrteneho korena Kava rastliny na prach a rozpusteneho v studenej vode, trikrat zatlieskame pred kazdym pitim, bulaaa.Chuti trpko, posobi upokojujuco, nekonecna tradicia pohody.
Rano vstavame skoro aby sme chytili autobus severnou cestou (Kings road) z Lautoky do Suvy o 9:30. Vyrazame so skolakmi v rovnosatach otvorenym autobusom Isuzu. V Lautoke dokupujeme este vodu a ovocie, vonku je uz zrana pre nase skrehnute tela 150 stupnov, autobus vyraza nacas, netusime ze pred nami je 5 hodin cesty v tropickej horucave. Sofer je riadny profik, zenie svojho japonca po strkovych cestach jednou rukou opretou von z okna. Sprievodca sa ku mne prihovori ze odkial som: "Zo Slovenska z Europy" a ty z kadzy si?: "Z Fiji na Fiji" odpoveda Ind.
O pol tretej na nas pri Waidalice river uz cakaju chlapici z Caqalai ostrova "Thangalaj ajlend". Beru nam ochotne bagle, nasadame do motoroveho clna a uhaname riekou, oceanom az na ostrov...