Nedalo mi to.... pri pocuvani Nicka Cavea (Dig Lazarus Dig!!!), tento album sme pocuvali celu cestu, je to jednoducho krasa, pustit si skvelu hudbu a pritom pozorovat tie neskutocne obrazy meniace sa pred nami, cesta autom a hudba je fakt manzelstvo na zivot a na smrt. tak kde sme to skoncili? na ministerstvu! no jo, cesta z Vegas stala za to, zastavili sme sa na priehrade
Hoover Dam, giganticka vodna priehrada , ktora vybija dych, mam to na male, aby som neodletel, no to uz sedim v aute a palime si to cez pust smerom do Grand Canyonu. Asi 100 km pred cielom zistujeme, ze nam dochadza benzin a po blizku samozrejme ziadna benzinka. Ked konecne nejaku najdeme, je zatvorena. Esteze v USA funguju pumpy na platobne karty, Jacek mi ukazuje vydobytok ludskej vynaliezavej lenivosti, plati priamo na cerpadle bez ludskej obsluhy. Cestou zazivame este maly sok, ked nam cez cestu prejde lenivy jelen, Jacek to skoro neubrzdil, mali sme znova stastie. Hotel pred Canyonom. ubytovanie. Bazen. Whiskey. Hlboky spanok. Rano je velmi svieze a presne ako v mojich predstavach, prvy pohlad na Canyon stoji za vsetko, co by som si v zivote zelal, je to bozsky zazitok, vidiet to plynutie casu v jednom okamihu
, tisicky rokov tecie cez to voda, a teraz nejaky rusnacok sebe stojyt na ubociu a pozoruje to, no do frasa, to bolo, je to, co som chcel vidiet a precitit, podobne som sa citil, ked som prvy krat vedome videl Tatry z blizka. Ako maly chlapec, cestou z Popradskeho plesa na Sliezky dom, bal som sa pozriet dole z Ostrvy, no nedalo mi to, podobny pohlad je aj z Canyonu, ale farby su viac jasnejsie. Co ma fascinovalo, je rychla zmena teplot. Hore na planine bolo nieco pod nulou, dole to bolo uz okolo dvadsiatky, a to sme presli len 2 a pol hodinky, Indian Garden a rychlo na Plateau point. Prvy krat vidim take vtaky, su to asi supy alebo kondory, flegmaticke a asi nazrate, bez znamky zivota... vyzul som si topanky a ponozky, rieka Colorado pod nami, kakaova ako Granko, zdochliny supy vedla nas a nekonecnost vsade vokol, co viac v zivote chceme? God is in the house,
nechce sa mi brat roha, no musime, vzduch je riadne suchy, vsetku vodu sme uz vypili, v Indian Garden si ju doplname, o chvilku tu bude tma a hore je to este asi tri hodinky stupania, whiskey vecer riadne hreje, zaspavam opaet jak
mimin
o...
, tisicky rokov tecie cez to voda, a teraz nejaky rusnacok sebe stojyt na ubociu a pozoruje to, no do frasa, to bolo, je to, co som chcel vidiet a precitit, podobne som sa citil, ked som prvy krat vedome videl Tatry z blizka. Ako maly chlapec, cestou z Popradskeho plesa na Sliezky dom, bal som sa pozriet dole z Ostrvy, no nedalo mi to, podobny pohlad je aj z Canyonu, ale farby su viac jasnejsie. Co ma fascinovalo, je rychla zmena teplot. Hore na planine bolo nieco pod nulou, dole to bolo uz okolo dvadsiatky, a to sme presli len 2 a pol hodinky, Indian Garden a rychlo na Plateau point. Prvy krat vidim take vtaky, su to asi supy alebo kondory, flegmaticke a asi nazrate, bez znamky zivota... vyzul som si topanky a ponozky, rieka Colorado pod nami, kakaova ako Granko, zdochliny supy vedla nas a nekonecnost vsade vokol, co viac v zivote chceme? God is in the house,