Caqalai ostrov

5.2.2010 Sme tu uz treti den a stale si akosi nevieme zvyknut, ze sa nam to nesniva. Tazko si privyknut na tuto tazku pohodu. Domorodci na ostrove su strasne priatelski plus hostia na ostrove jedno lepsie cislo ako druhe. Prva prichadza Anete, vysluzila ucitelka nemciny a anglictiny z Nemecka. Uz piaty rok odkedy je na dochodku zimu travi na cestach, tento rok si opeat vybrala Pacifik. Cestuje podobne ako my, vyuziva CS a spi obcas v hosteloch, obdivujem jej vitalitu. Dalsia pribieha Sharon, povodom Irka, ktora uz ale dlho zije mimo svojej slnecnej krajiny. na ostrove vedie potapacsky kurz. Dalej sa mihnu dva pary Svajciarov, jeden je celkom zaujimavy (hlavne jeho prizvuk, ked nam vysvetluje ako sa dostat do Raki Raki), ten druhi moc nekomunikuje, nevadi. Ray je blizko od Seattlu a je to srandista ako sa patri. Robi si prdel uplne z kazdeho a vsetkeho, po plazi chodi holy. Honza z CSA si lieta casto a na Fiji je uz treti krat. Na treti den sa k veceru strhla burka, stan to zvladol, dobre ze sme ho rano s Anjou naimpregnovali. Vsetci po veceri zdrhli do svojich brlohov, my s Myskou sedime v jedalni pod malou ziarovkou z generatora a domorodci pripravuju pitie KAVY. Dnes sa na nu tesim, pretoze sme ju vcera presvihli. Budeme spat ako miminka s tymto teplym dazdom...

Ťažko sa nám opúšťalo ostrov Caqalai, no treba sa pohnúť ďalej. Namierili sme si to pre zmenu na ďalší ostrov, Ovalau, na ktorom je bývalé hlavné mesto Levuka. Mestečko vyzerá ako z westernových filmov, svoj lesk má už za sebou. Zostala tu len továreň na výrobu rybích konzerv, jeden starý hotel a jeden nový. Vyberáme si ten starý, klíma riadne zíva osamelosťou, v izbe je na zdochnutie horúco, komáre sú aktívne. Teta z recepcie asi nikdy manuálne nepracovala, jej anglická zdvorilosť sa mení na nepochopenie s faktom, že naša loď odchádza o ôsmej ráno a preto by sme radi mali raňajky o 7:30., čo je mimo stravovacích hodín. Po dlhšej debate to vzdávam. Ráno nás ale prekvapí a sama nám ich pripravuje. Neskôr sa dozvedám, že to je majiteľka hotela, jej služobníctvo začína prácu striktne o ôsmej ráno. HHHmmm. Cesta loďou nám ale vracia humor, s miestnymi sa dávam do reči a dozvedám sa o snoch miestnych mládencov, ktorí by chceli cestovať . Rodiny posielajú loďou zásielky potravín, hlavne kasawu, do hlavného mesta pre svoje deti. Autobus nás vyhadzuje v Suve, hlavnom meste Fiji, na hlavnej. Ako inak ideme rovno na trh ochutnať nejakú špecialitu. Vplyv britského impéria vidno na stánku s nápisom Fish&Kasawa. Chutia lepšie ako chips s octom. Po krátkej prechádzke po stošesťdesiat stupňovom tieni kupujeme nejaké ovocie, nájdeme mikrobus a ideme smer Nadi, kde sa máme v beach house stretnúť o 2 dni s Ladislavom. Beach House je pravý opak Caqalai ostrovčeka. Ľudia sú umelí, trávnik tiež, bar má 12 vchodov, pláž je plytká a špinavá, internet je všade, kava ceremónie sa nekonajú večerami ako na Caqalai ostrove.

Fiji - prva cast

Po 10 dnoch tulania sa sme prisli do turistickeho vyumelkovaneho rezortu, kde je internet na kazdom rohu a mohli sme sa troska dostat k pisaniu. Podarilo sa nam ako tak aklimatizovat na tridsat stupnove horucavy, co vobec nebolo lahke z mrazivej zimy v nasich krajoch. Pametam sa na odlet z Rzeszowa, kde rano bolo -12 stupnov, po prilete do Nadi rano o piatej bolo vonku +26 st. Let bol dost vycerpavajuci, 11 hodin z Londyna do LA, sest hodin na letisku, fajn bolo, ze sme mohli vyjst trosku na cerstvy vzduch a prejst sa. Dalsi let do Nadi trval 10 hodin. V hlave este doznieva vcerajsia whiskey s Kajlom, letusky na lete z LA do Nadi mali kvety vo vlasoch, vyzeralo to vyborne a zavialo to stipkou Pacifiku ako predjedlo. Do Nadi prilietame rano 1.2. 2010 so stratou jedneho dna, kedze sme prekrocili datumovu liniu. Kontrola ide dost hladko, slecna pred roentgenom mierne drieme, co nam dost vyhovuje, pretoze nam nedavaju stupidne otazky ako pri kontrole na Novom Zelande. Kupujeme este 2 litre miestneho Bounty rumu (58%) a balik miestnych B&H cigariet, o ktore nas poziadala nasa Couchsurfing (dalej CS) hostitelka. Na letisku na nas taxikar necaka, privitali nas ale traja gitaristi s miestnymi spievankami. Soferik prichadza asi po 15 minutach, trocha zmeteny, nasadame do jeho 30 rocnej Toyoty, ktora aj napriek Fiji podmienkam bezproblemovo naskoci a odvezie nas do dedinky Viseisei. Doma nas uz caka Finau, nasa CS hostitelka, jednou z prvych viet je "Moj domov je aj vas domov". Pohoda a laska, ktora sa preplieta cez ich kazdoden, nas zpociatku riadne sokuje, no po dni to zaciname chapat. Inac sa tu zit neda. Spanok nas netazi a tak sa s jej muzom Apim vyberame do Lautoky, druheho najvaecsieho mesta Fiji, kde je obrovsky zavod na spracovanie cukrovej trstiny. Na trhu kupujeme zvaezok 4 ryb, par kokosov, kasavu (nieco podobne ako zemiaky) a cerstvy spenat. Mesto dycha zhonom a prievanom indickych obchodnikov, domorodci lezia pod stromami a matne sa hybu alebo proste na trhu na laviciach spia. je velmi horuco (35st) a sparno, podexcitovane to nevnimame, no po 2 dnoch koza poriadne pali. Po prichode do Viseisei chceme pomoct pri vareni a naucit sa novy recept, no Jet leg, ako tomu vravia anglosasi, teda unava z letu a posunu casu, nas prinuti zlozit sa. Vstavame az na hotove, jedlo je znamenite, jeme ho spolu bez priboru ako je tradiciou. Po veceri sa uz na zadnej verande pripravuje ceremonia pitia KAVY, rozdrteneho korena Kava rastliny na prach a rozpusteneho v studenej vode, trikrat zatlieskame pred kazdym pitim, bulaaa.Chuti trpko, posobi upokojujuco, nekonecna tradicia pohody.
Rano vstavame skoro aby sme chytili autobus severnou cestou (Kings road) z Lautoky do Suvy o 9:30. Vyrazame so skolakmi v rovnosatach otvorenym autobusom Isuzu. V Lautoke dokupujeme este vodu a ovocie, vonku je uz zrana pre nase skrehnute tela 150 stupnov, autobus vyraza nacas, netusime ze pred nami je 5 hodin cesty v tropickej horucave. Sofer je riadny profik, zenie svojho japonca po strkovych cestach jednou rukou opretou von z okna. Sprievodca sa ku mne prihovori ze odkial som: "Zo Slovenska z Europy" a ty z kadzy si?: "Z Fiji na Fiji" odpoveda Ind.
O pol tretej na nas pri Waidalice river uz cakaju chlapici z Caqalai ostrova "Thangalaj ajlend". Beru nam ochotne bagle, nasadame do motoroveho clna a uhaname riekou, oceanom az na ostrov...