Caqalai ostrov

5.2.2010 Sme tu uz treti den a stale si akosi nevieme zvyknut, ze sa nam to nesniva. Tazko si privyknut na tuto tazku pohodu. Domorodci na ostrove su strasne priatelski plus hostia na ostrove jedno lepsie cislo ako druhe. Prva prichadza Anete, vysluzila ucitelka nemciny a anglictiny z Nemecka. Uz piaty rok odkedy je na dochodku zimu travi na cestach, tento rok si opeat vybrala Pacifik. Cestuje podobne ako my, vyuziva CS a spi obcas v hosteloch, obdivujem jej vitalitu. Dalsia pribieha Sharon, povodom Irka, ktora uz ale dlho zije mimo svojej slnecnej krajiny. na ostrove vedie potapacsky kurz. Dalej sa mihnu dva pary Svajciarov, jeden je celkom zaujimavy (hlavne jeho prizvuk, ked nam vysvetluje ako sa dostat do Raki Raki), ten druhi moc nekomunikuje, nevadi. Ray je blizko od Seattlu a je to srandista ako sa patri. Robi si prdel uplne z kazdeho a vsetkeho, po plazi chodi holy. Honza z CSA si lieta casto a na Fiji je uz treti krat. Na treti den sa k veceru strhla burka, stan to zvladol, dobre ze sme ho rano s Anjou naimpregnovali. Vsetci po veceri zdrhli do svojich brlohov, my s Myskou sedime v jedalni pod malou ziarovkou z generatora a domorodci pripravuju pitie KAVY. Dnes sa na nu tesim, pretoze sme ju vcera presvihli. Budeme spat ako miminka s tymto teplym dazdom...

Ťažko sa nám opúšťalo ostrov Caqalai, no treba sa pohnúť ďalej. Namierili sme si to pre zmenu na ďalší ostrov, Ovalau, na ktorom je bývalé hlavné mesto Levuka. Mestečko vyzerá ako z westernových filmov, svoj lesk má už za sebou. Zostala tu len továreň na výrobu rybích konzerv, jeden starý hotel a jeden nový. Vyberáme si ten starý, klíma riadne zíva osamelosťou, v izbe je na zdochnutie horúco, komáre sú aktívne. Teta z recepcie asi nikdy manuálne nepracovala, jej anglická zdvorilosť sa mení na nepochopenie s faktom, že naša loď odchádza o ôsmej ráno a preto by sme radi mali raňajky o 7:30., čo je mimo stravovacích hodín. Po dlhšej debate to vzdávam. Ráno nás ale prekvapí a sama nám ich pripravuje. Neskôr sa dozvedám, že to je majiteľka hotela, jej služobníctvo začína prácu striktne o ôsmej ráno. HHHmmm. Cesta loďou nám ale vracia humor, s miestnymi sa dávam do reči a dozvedám sa o snoch miestnych mládencov, ktorí by chceli cestovať . Rodiny posielajú loďou zásielky potravín, hlavne kasawu, do hlavného mesta pre svoje deti. Autobus nás vyhadzuje v Suve, hlavnom meste Fiji, na hlavnej. Ako inak ideme rovno na trh ochutnať nejakú špecialitu. Vplyv britského impéria vidno na stánku s nápisom Fish&Kasawa. Chutia lepšie ako chips s octom. Po krátkej prechádzke po stošesťdesiat stupňovom tieni kupujeme nejaké ovocie, nájdeme mikrobus a ideme smer Nadi, kde sa máme v beach house stretnúť o 2 dni s Ladislavom. Beach House je pravý opak Caqalai ostrovčeka. Ľudia sú umelí, trávnik tiež, bar má 12 vchodov, pláž je plytká a špinavá, internet je všade, kava ceremónie sa nekonajú večerami ako na Caqalai ostrove.