Route 66, L.A. a cesta na Vychod

Cesta na zapad do Los Angeles, mame chut spritomnit si zlate casy 50 a 60. rokov v USA, Interstate dialnice, motely, Route 66. American dream, stavnate hambace a kabriolety so sestlitrovymi motormi. Nic z toho uz nema svoj tien, zostali len budovy a spomienky na zlate casy... cesta na zapad, pust cez Arizonu, cez Mohavsku pust az k Beverlyho kopcom, road movie, stastne tvare na benzinkach, 700 gangov v L. A., Quenn Mary, Long Beach s pobreznou hliadkou, ktora mala istotne volno, pretoze na plazi bolo pusto a celkom príjemne. Na Venice beach vsetky posilovne a atrakcie prazdne zívaju, predtým sme si samozrejme pozreli Holywood, no ziadna slava, basta scientologie, Kodak theatre sa prave pripravoval na svoju kazdorocnu velkolepu slavnost odovzdavania sosiek, letisko a dlhe cakanie na nocny let do studeneho Nowego Yorku, cakanie si kratime pivom, celu cestu prespim aby som bol fit na velke jablko. na letisku cakame na Lubora, mojho suseda z bloku bytovky vo Svidniku. Je tu uz zopar rokov, stretnutie s nim ma velmi potesi, cestovanie tohto typu mam nesmierne rad, stretavanie znamych po roznych castiach sveta, ktori ti poukazuju to, co by si ako bezny turista nemal sancu vidiet. Po mensom dohadovani sa o dalsich krokoch, sa rozdelujeme, Anja, Kaszka a Jacek si chcu oddychnut, ja s Luborom ideme na Long Island, cez Green point, potom cez Mannhattan, spanok nema zmysel. Berieme nejake naradie a veci z Luborovej roboty, vyhlad zo strechy na lesy mrakodrapov, zima pod mojim chabym oblecenim, nevnimam ju, cestou vo vytahu stretavame Steva zo Spisskej, ako inak nez nahodou, hhmmm... je tu uz tiez par rokov, planoval prist na rok zarobit si a potom nazad, no akosi zostal. vsetky veci sme nejako natlacili do Luborovho kombika, rychla davka kofeinu do zil, a smerom na zapad, cez Brooklyn bridge, po 80 Interstate (ktora vedie az do LA), si to mierime do jeho domceku na hranici Pennsylvanie a New Jersey. Zienka Arianka nas uz caka s pirohami, viac idylickejsie to uz ani nemohlo byt. Kedze sa moja cast partie rozhodla neist na lyze na druhy den, kompenzujeme si to vecernou vychadzkou na svah, prijemny vecerny mraz ma hreje ako kedysi za mladi, ked sme v Sarbove lyzovali od rana az do zaverecnej, neviem kde som vtedy bral tu energiu, no teraz by sa mi zisla troska prefackovat moje stare udy. Svah mal asi 14 tras podla narocnosti, samozrejme ze tie s dvoma ciernymi diamantami lakaju najviac. Na kopci stretavame, tentokrat uz nie nahodou, dalsieho rodaka z Pisanej, podobne ako Stevo, je tu uz viac nez 10 rokov, podniká, stale mysli na navrat a stale ho oddaluje na buduci rok, vsetci styria sa po rychlej unave vraciame nazad na dom, piecka z Norska krasne hreje, vino z Georgie ma oslabuje a hlava mi odkvecla uz po prvom pohari, nejako som sa prebral a konverzujem dalej... Kocur rano nevinne pozera na klietku plnu anduliek, cez noc som prilozil drevo do piecky, bolo uz peknych par stupnov pod nulou, pripadal som si ako doma, i to prostredie sa podoba nasmu karpatskemu, nevelke kopce, bukove lesy, v zime mraz a kopec snehu, obcas nejaky zbludilec z Polska. Rano stiepame drevo do kozubu, je krasne slnecne rano, poobzeral som si okolie, vodnu nadrz, skoda ze sa musim chystat naspaet do Noveho Jorku, listok si kupujem u 150 kilovej slecne, ktora dojedala 156 dnesny muffin, celu cestu prespim, zobudim sa az na autobusovej stanici v Jorku, ktora je velka, riadne velka. Holky ma uz cakaju, troska su na mna zle, ze som malicko zmenil plan, no nelutujem, vdaka Lubor a Arianka.