Vylet do USA

alebo prve stretnutie sa s Amerikou inac ako cez media...

nas vyletik s Anjou sme s jej sesternicou Kaszkou a jej bratom Jackom planovali asi pol roka. vsetko sa pohlo az potom ako som dostal viza na velvyslanectve v Dubline koncom novembra 2007 (dufam, ze nabuduce ich uz nebudem potrebovat). Cely proces vybavovania prebehol bezproblemovo, amici uz vedia, ze sa do ich skvelej superkrajiny neoplati cestovat za pracou. zacali sme teda planovat cestu, teda hlavne holky... hehe. ony boli totiz velmi velmi aktivne. miestami az prilis. odlet sme zapasovali na piatok 15. februara a miesto stretnutia bolo dohodnute legendarne San Francisco (povodne to malo byt Los Angeles - to sme nakoniec vybrali ako koniec nasho vyletu). Z Dublina su celkom dobre priame spoje do Spojenych statov, lietaju dokonca priamo aj do San Francisca, let trval 11 hodin, smer vychod Slnka (cely let totiz pred nami vychadzalo Slnko, skvela predstava predbiehania casu a dobiehania nedobehnutelneho, taki sme uz my moderni ludia, stale viac a viac, rychlejsie a rychlejsie). Frisko nas privitalo markantnym rozdielom. teplotnym, zivotnym, kulturnym. velkost, obrovskost, megagigantickost v kazdej malickosti. Prilet bol presne v piatok na poludnie a po trapnej vstupnej "bezpecnostnej" prehliadke (pripadal som si ako na odvode) sme si vyzdvihli batozinu a sli si vyzdvihnut auto. Pozicovna, ktoru sme si vybrali ma sidlo nie priamo na letisku, no ma spojazdneny shuttle bus, ktory nas doviezol az k nej. auto ktore sme si rezervovali(dodge caliber), samozrejme nemali, no ako je to zvykom, dali nam vybrat auto vyssej kategorie za rovnaku cenu, vyberame si teda Chrysler sebring,dufam, ze tam vojde cela nasa batozina pre 4 ludi, vosla, do Dodga istotne nie. opaet nam zhoda nahod popriala. po malom kulturnom soku vymeny stran volantu a automatickej prevodovky vyrazame. smer dialnica, no do bohyne ma 5 pruhov a auta spolu s kamionmi jazdia rychlo a bezocivo, mala vnutorna masaz srdca, adrenalin ma pol hodiny riadne prefarbil jak duhu v Mozambiku. Rychlo sme nasli nas hotel, zhodili sme veci, male osviezenie a hajde do mesta. aspon sa trochu previezt. do prichodu druhej polovicky nam zostavalo par hodin. mesto a vlastne cele okolie ma prijemnu klimu, teplotnu aj zivotnu, domy su farebne a velmi roznorode (narozdiel od tych fadnych irskych), rastlinstvo vyzaruje vsetky farby, na kazdom kroku rastu palmy. mix narodnosti mi pripomenul Irsko, s tym rozdiel ze tu nepocujete dzien dobry a czesc na ulici a obchodoch, ale skor cinstinu a jej rozne odnoze, cinska komunita je tu velmi pocetna, chinatown v centre mesta o tom povie svoje, v tejto stvrti sa nic skoro nezmenilo za 100 rokov, teda od niciveho zemetrasenia v r. 1906. Frisko vraj caka na dalsie zemetrasenie a podla roznorodych vedeckych hlav bude minimalne rovnako nicive ako to pred 100 rokmi, teda riadny Rachot . V piatok sme sa s Anjou previezli po okoli San Francisca, prisli sme k oceanu, ktory bol desne rozbureny, stvrt sa vola Pacifica, riadny raj pre surferov, vlny maju vysku asi 8 metrov. potom sme si to uz museli namierit okruznou cestou na letisko, teda smerom na San Mateo, na letisku stretavame po kratsom hladani spravneho gejtu nasich dvoch spolocnikov, Jacka a Kaszku. prichadzame na hotel, cestou sme kupili nejake jedlo, zapijame ho Guinessom a poharikom whisky. v sobotu rano po americkych ranajkach (panncakes, muffins a samozrejme velkaa kava) ideme do centra mesta k oceanu, cast sa vola Embarcadero, je to historicky pristav s malym trhom a prijemnou klimou, na pravo vidiet Bay bridge, na lavo v dialke Golden Gate bridge, pohoda, ktora vyzaruje z tohto miesta ma prijemne prekvapila, ludia su usmievavi, na uliciach je kopec umelcov, nikto nie je v zhone.
Dalsia zastavka je China town, v ktorej sme za pol hodiny stretli asi troch necinskych obyvatelov. prave prebiehaju dozvuky oslav cinskeho noveho roka (2008 = rok Krysy), na uliciach pulzuje zivot v hlasnych tonoch. Nestihame navstivit legendarne Ferlingettiho knihkupectvo Citylights, miesto toho ideme do nemenej legendarneho Pier 39, pristav, z ktoreho sa da lodkou dostat na Alcatraz. Pocasie nam praje, cely den svieti slniecko. Po zaparkovani si davame big american coffee v holkami oblubenej sieti Seven Eleven, potom navsteva San Francisco Bay akvaria, ktore sa mi velmi paci, pretoze je vyslovene smerovane na zachranu povodnosti Pacifickeho oceanu, myslel som si, ze co to viem o moriach, no vysvita, ze o nich viem(e) strasne malo...
na doku sa vyhrievaju tulene, maju na haku ludi a ich starosti, proste si lezia a len tak si bytuju. skoda ze sa uz stmieva a my musime vyrazit uz na cestu, po Bay Bridge prechadzame smerom na vychod, celu cestu myslim na Kerouaca, lebo prichadzame do Fresna, kde sa konci sobota a my zaspavame vystaveni ako kalifornske citrony.